Chcela som sa ozvať aj skôr, ale nemala som nejak čo povedať. Vlastne ako vždy, ale tak bolo to väčšie nič ako zvyčajne.
Ale teraz sa vám chcem pochváliť s morčatami, ktoré si priateľ zaobstaral. Sú to malé huňáčiky a volajú sa Ňufka a Pufka.
Vyzerajú roztomilo a viac menej sa tak aj správajú, ale občas (dosť občas) nespokojne kvíkajú, lebo niektorá obsadila miesto, kde tá druhá chcela spať tiež, alebo Ňufka ukradla Pufinke mrkvu priamo z papuľky, či sa naháňajú po klietke ako trafené (a samozrejme pri tom kvíkajú).
Ňufinka rada len mrkvu a jabĺčko, Pufinka si dá aj uhorku aj šalátik. Najlepšie je však seno, lebo do toho sa dá zaryť a popritom je ho možno pochrumkávať.
Sprvu mi celkom povahovo pripomínali moju Kviku a Pigi, ale tie boli pokojnejšie, flegmatickejšie a menej preskúmavali. Aj keď sestra rada tvrdí, že Kvika bola podráždená. (No kto by nebol podráždený, keby na vás istá osoba skoro nestupila.)Okrem morčacích slečien sa myslím nič závažné nestalo. Škola ma prvý týždeň celkom vystrašila, zdalo sa mi, že nám zadali veľa komplikovaných seminárok, ale celkom sa to urovnalo a usúdila som, že by som to nemala problém zvládnuť. Už chýba len prekonať lenivosť.
Občas ma chytia divné nálady, ale to je myslím vnorme. Minule som sa cítila nebezpečne rovnako ako cez leto, tak ma trocha chytala panika, že sa mi to vracia. Potom som sa v duchu prefackala a trocha sa spamätala. Snáď to spôsobil menzes. (Kvôli tomuto sa obávam HAK, fakt nepotrebujem byť ešte náladovejšia než som. Na druhej strane, možno by to pomohlo.)
S marcom prišlo aj krajšie počasie. Teším sa slniečku. Prechádzky a venčenie budú už len krajšie a krajšie, už len aby začalo všetko rásť a kvitnúť. To mi pripomína diplomovku, od júna už môžem začať robiť fytocenologické snímky. Celkom sa teším, ale to ma asi prejde, keď zistím, že polovicu rastlín nepoznám, a že je s tým veľa roboty. Uvidíme.
A potrebujem nový dizajn. Jarný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára