sobota, 12. júla 2014

Zažiadalo sa mi napísať niečo na tento blog, trocha to tu oprášiť a taktiež som chcela zistiť či viem ešte písať niečo súvislé v slovenčine (niečo súvislé okrem bakalárky).

Posledný článok som napísala v októbri minulého roka, ale to je stále tento školský rok, takže je to v poriadku.
A tento školský rok znamená, že je mojím tretím rokom bakalárskeho štúdia, čiže, áno, bakalárska práca, prijímacie skúšky, štátnice... takže samá sranda.
A aj tieto faktory majú prsty v mojej neaktivite na blogu, pravda, najviac sa na nej podieľa tumblr.
(Popravde, už asi ani nechcem byť aktívna. Moja blogerská kariéra už dávno skončila. Nemám vám čo povedať a ani nemám potrebu.)

(Tento článok som začala písať niekedy v máji a dopisujem ho v júli. Uvidím či ho vlastne aj dopíšem...)
Odvtedy, čo som sa naposledy ozvala sa udialo mnoho vecí. Napríklad, že som si vydobyla titul Bc., bola som prijatá na nadväzujúce štúdium, takže sa môžem pokúsiť získať aj titul Ing., a troška debilne som sa zamilovala.
Ďalšie veci tu nemienim rozoberať, pretože sú príliš tmi pre tento blog. Ale sú dosť relevantné v jeho ignorovaní, pretože ma tak mentálne zamestnávajú, že pre nejaký blog nezostáva miesto. Ale jedno vám môžem povedať, ľudia moji, ja som tak sprostá, až to bolí. Viem, že v danej chvíli robím chybu/blbosť, ale aj tak to spravím.

Ako si tu tak doťukávam tento článok, celkom prichádzam na zabudnutú chuť ich písania. Možno sa ešte s pár výkecami vrátim. Nie že by tu niekto zostal, kto by si to prečítal, ale to vôbec nevadí. Vždy mi išlo rozprávanie sa sama so sebou.

Prázdniny mi začali už pred nejakým časom a ja som stále nebola schopná dočítať knihy, čo mám už pekne dlho rozčítané. Ale nie je chuť. Niekedy už nie je chuť ani čumieť na seriáli. A tak len sedím a bezcieľne klikám a občas sa cítim mizerne, aby to nebolo také jednotvárne.
Monotónnosť, jednotvárnosť, šedivosť, prázdno.
Nič ma neteší. Iba keď robím blbosť, ktorú by som nemala, tak sa teším až veľmi. Vtedy zabudnem na to, čo bolo, čo bude a len sa kúpem vo farbách a pocitoch. Ach... tak hlúpa a patetická...
A po farbách neprichádza šedivosť, ale čiernota. Ale nakoniec príde aj tá šedivosť. A je tak krehká a cenná, no i tak ju vždy zničím.
Niekedy sa snažím nahradiť tie farby a pocity inými, ale nie je to ono. Potom prahnem po pravých farbách oveľa viac než zvyčajne a veľmi ľahko im aj podľahnem.
Všetko si to uvedomujem, no napriek tomu tak ľahko vždy zahodím ťažko vydobytú psychickú stabilitu za pár mizivých chvíľ.
Ako som už povedala, som patetický hlupák.
A štve ma to, že nemám vôľu povedať razantné nie.

Rozmýšľam, o čo ste ešte prišli.
Ach, áno, nemôžem nespomenúť našu bulharskú spolubývajúcu. Zbožňujem ju, a už v deň, čo odišla späť do Bulharska, mi začala chýbať. Je to super osoba, priateľská, energická, otvorená, pozitívna. Jej priateľskosť ma zahrňovala bez výhrad, bez nejakých predsudkov. Bolo proste cítiť, že ma naozaj chce, tam kde ma pozýva. Super s ňou bolo.
A tiež máme podobnú orientáciu (ona čisto ženy, ja už tak čisto nie), takže sme sa mohli porozprávať aj o tom a aspoň som si nepripadala ako creep a v menšine.

Myslím, že už som povedala všetko, čo som chcela aj nechcela. Tak sa zatiaľ majte.

8 komentárov:

  1. Hej, ja s mojim podobne mŕtvym blogom (a omnoho aktívnejším tumblr), občas klikám na staré blogy, či neožili a aha, dočkala som sa!
    (Aspoň sa nerozprávaš tak úplne sama so sebou).
    Gratulujem k Bc. a ešte viac k prijatiu na nadväzujúce štúdium, tak ďaleko som sa ja nedostala (a tak mi treba a teraz kysnem v BA).

    Tie blbé nálady ma mrzia, ale určite je to len zlé obdobie a prejde to a všetko zas bude dobré (a často sa veci, čo sa zdajú byť ako zlý nápad, nakoniec ukážu, že až takým zlým nápadom neboli, možno nie z krátkodobého hľadiska, ale s odstupom času, v rámci osobného rozvoja a podobných vecí).
    (Dobre, možno som niekedy naivný optimista, ale raz mi spolužiačka povedala, že by som mala robiť motivačného guru, tak skúšam, či to funguje :D)

    A pri tom predposlednom odseku som si uvedomila, že asi už aj ja začínam veriť Katkinej teórii o tom, že aj tak sú všetci šmahnutí oboma smermi (čo je značne znepokojivá predstava premietnuc si to na rodičov a podobných rodinných príslušníkov... resp. asi viac divná ako znepokojivá :D)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéj, komentár som nečakala. Ale som zaň skutočne rada, vďaka! ^.^ A rada ťa zase vidím takto blogovo :D
      A ďakujem za gratulácie ^.^

      Hej, no, len keby som si to zlé obdobie zbytočne nepredlžovala tými blbosťami. Ale áno, máš pravdu, z dlhodobého hľadiska to snáď bude užitočná skúsenosť a už znova takto neskončím :D

      Niečo na tom bude, to áno :D Ale ja už radšej nemám žiadne teórie o mojej orientácii a už tobôž nie o orientácii druhých ľudí, vzhľadom na to, aká komplikovaná a hlavne dosť nestála je tá moja :D

      Odstrániť
  2. Rado sa stalo :D Možno by som mala aj ja niečo pridať, po mesiacoch, ale už vôbec netuším, čo :D

    Moja hlava tiež momentálne funguje v podivných rovinách, ale nejako som sa už zmierila s tým, že to je u mňa asi nejako normálne a príležitostné frustrácie z toho vyplývajúce stále mohli byť aj horšie :D

    A mi niečo hovor, ja som sa nakoniec rozhodla, vo chvíli, kedy som sa plne zmierila s tým, že moje dlhoročné presvedčenie o tom, že som predsa 100% jedným smerom, má značné medzery, že nemá zmysel to nejako škatuľkovať, lebo teda minimálne v mojom prípade by to bolo na siahodlhý rozbor bez nejakého vysloveného výsledku a tak nemá zmysel sa tým zaťažovať :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pridaj. Rada si počítam. A už je jedno čo, od teba je všetko super :D

    Presne tak, úplne zbytočné sa tým zaťažovať. Hlavne, keď človek zisťuje, že spadá do viacerých škatuliek, ale nie zas až tak úplne, a potom to už ide :D Tak je lepšie to neriešiť a brať to ako to je (aj keď človek nevie presne ako to je :DD)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. To nevieš, dávno si odo mňa nič nečítala, nevieš, či som sa náhodou nepokazila :D

    Asi tak nejako :D Ja už absolútne neviem nič a je mi tak dobre :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nepokazila. Mám dôveru v tvoje písacie schopnosti :D

      Tak, tak :D Nápodobne :D

      Odstrániť
    2. Že si to ty, a máš vo mňa dôveru, pridala som pár žvástov :D :D

      Odstrániť
  5. Nah.
    Si podobný typ ako ja. :) Rozprávanie sama so sebou - aj z toho by nám trebalo titul teda. Napríklad RSsS. :)
    Čo sa týka tých nálad, aj toto presne viem, ako sa cítiš :) a ver, je to len obdobie. Občas sa človek cíti tak neproduktívny. Chcel by aj niečo robiť, ale akosi nevie s čím začať a tak sedí a preklikáva stránku za stránku (scrolluje tumblr a tumblr v mojom prípade a stalkuje obľúbené japonské gitaristky :D).
    A to písanie?
    Ja som nepísala rok a teraz po roku som opäť začala. A to som na tom ten rok bola tak mizerne, že som sa obávala, že už sa k tomu ani nevrátim. Chce to len nejaký neviditeľný impulz. Čakaj naň. Hlavne to nesil ;) Good luck želám :)

    OdpovedaťOdstrániť