Asi sa nevyhnem spoilerom, tak kto sa na to chystá, článok nečítať :D
Dej sa odohráva po útoku akýchsi ekoteroristov, ktorým sa nepáčilo, že genetické inžinierstvo sa serie do všetkého živého. Nazývajú sa Čistí, pretože oni v sebe nemajú nič upravené, sú takí akí ich stvorila príroda.
Kniha je písaná z pohľadu hlavnej hrdinky Ely, ktorá patrí medzi preživších, ktorých ešte Čistí nestihli chytiť a šupnúť do táborov.
Hoci je mesto plné Dohliadačov (to sú Čistí, ktorí majú za úlohu všetkých pochytať, hliadkujú v meste a tak) Ele sa doposiaľ darilo pred nimi unikať. Pomaly jej však dochádza jedlo, tak sa rozhodne pre riskantný vnik do jedného domu, ktorý je plný jedla. Skoro ju chytia, keby niet jedného z Dohliadačov - Alexa - ktorý jej pomôže. A romantika môže začať, hehe, teda až keď si Ela prizná, že ho miluje :D
Alex bol nemastný-neslaný, to isté Ela, keby umreli, nič to so mnou nespraví, rovnako ako so mnou nič nerobilo, keď bola Ela v tábore... Jediné čo ma zasiahlo, bola smrť Peggy - Elinho psa. Ja viem, prečo neznášam zvery v hororoch a tak, vždy umrú T.T
Obľúbila som si aj charakter Rena, ktorý sa tam vyskytne ku koncu, je takým príjemným spestrením nudných charakterov, že mi bol sympatický. Takže ma nasralo, keď som sa dozvedela, že umrel a ešte to bolo odbavené jednou vetou. Čo ma po tom, že Ela ho nemala rada :D
Noemi - éterická ženština - mohla byť tiež zaujímavá, ale čosi mi na nej chýbalo na to, aby som jej venovala väčšiu pozornosť.
Max - brat Ely - ten tam byť vôbec nemusel, to je len taká kulisa. Absolútne ma netrápil.
Beka - kamarátka Ely, stará žena - tiež ma nejak veľmi netrápila.
Iritovalo ma občas aj to, že kniha nie je písaná v minulom čase. Dobre, prítomný čas sa celkom hodí k akčným scénam, ale ako nebolo ich tam veľa a podľa mňa ten čas atmosfére knihy aj tak moc nepomohol.
Ani veci okolo Čistých a toho ich útoku nemali veľmi hĺbku. Zdalo sa mi to ako moje nápady, ktoré spočiatku vyzerajú dobre a efektne, ale keď to začnem písať a chcem ísť do hĺbky, vidím, že to nefunguje a celá tá "cool" ilúzia padá.
Koniec ma tiež nenadchol. Čakalo som niečo viac ako neuzavretý koniec s nádychom nádeje na úspech vzbury a lepšie časy.
Aby som len nefrflala, pokúsim sa aspoň niečo vyzdvihnúť... Reno, ako príjemné osvieženie charakterov; dalo sa to čítať; celkom fajn námet. Viac mi nenapadá :D
Kniha by sa mohla páčiť menej náročným čitateľkám, ktoré si chcú oddýchnuť a neplánujú premýšľať, pre ne je to ako stvorené.
Mňa neohúrila.
Obálka knihy šlohnutá z martinusu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára