Konečne mám čas na blog. Posledné dni boli veľmi stresujúce. Rysovala som ako o život. Toto (foto nie finálnej verzie spred pár dní):
Úprava koryta Lučického potoka, prosím pekne.
Včera som si to bola dať skontrolovať. Nepochodila som a dosť vecí som musela opraviť a prerysovať. Dnes som bola znova, počkala som si dve hodinky v rade a vypočula si ďalšie výhrady, ale už podstatne menšie. Takže som si to opravila a zajtra idem znova. Dúfam, že už budem konečne odchádzať so zápočtom v indexe. Lebo už len keď si na to spomeniem, je mi zle. Ale zas na druhej strane, oproti bežnému ľudu sa cítim ako projektant :DD
Dosť ľudí z iných škôl má už dosť skúšok za sebou a ja poriadne ešte nemám ani zápočty. Jediná kynológia má predtermín.
Ale teším sa na skúšku z angličtiny. Ja mám toho profesora tak rada^^. A zarmucuje ma, že nás zrejme nebude mať na odbornej angličtine T.T.
Desím sa skúšky z Anatómie a fyziológie rastlín a Hydrobiológie a rybárstva. Skúšajúci sú že vraj dosť drsní.
Ohhh!! Včera sme boli na hodinku z cvík pozrieť na odovzdávanie čestného doktorátu Kimovi Nasmythovi (úú, je aj na wikipédii :D). Musím povedať, že bol veľmi sympatický a mal fajný príhovor. Niečo ma na ňom fascinovalo, niečo okrem toho, že je to vedec a Angličan :D
Mimoškolsky nežijem. Mimoškolsky som mŕtva.
Jedine, čo si tak matne spomínam, že som bola v kine na Tvajlajte. (Ááááno, viem, čo si teraz myslíííteee. Ale fuck you, mne sa to páči :D) A pred kinom sme sa stavili na pizze.
Tento víkend plánujem ísť na Hobita ♥ Nutne potrebujem vidieť na veľkom plátne Martina Freemana a novozélandskú prírodu.
Internetovo žijem na Tumblr, ak mám čas. Je to tam milé, až teda na niektoré silné piatky, ale už je ich pomenej :D
Jú, možno budem mať pod stromčekom voňavku, do ktorej sa pred časom zamilovala.
Nechcete mi niekto napísať dlhú poviedku s párom Molly Hooper a Irene Adler? :D I ship them so hard. Sú spolu sladké... a dokonalé... a chcem ich domov. Ale to už som, myslím, spomínala.
V januári mi začína nová séria Lost girl. A to znamená KENZI. Zbožňujem ju a aj tú herečku :D
Mimochodom, začala som pozerať Doctora Who. Je to super ♥
Myslím, že je to všetko, čo som vám chcela zdeliť.
Dnes som si furt "spievala" pasáž "Can you feel the beat?"
Mňa desí viac to, koľko kreditov si jedna osoba dokázala zapísať a aj to stíha, normálny jedinec má okolo 30 a tá osoba má vyše 50 a celkom dosť aj dala T_T A 4 veci mám zasebou, z toho dve úspešne a 2 ešte neviem a ďalšie opäť až v januári :D
OdpovedaťOdstrániť